Ako sme prežili Vianoce

Už dlho sme sa tešili a pripravovali na Vianoce. V našich predstavách sme sa stále vracali na naše rodné Slovensko. Snívali sme o ozajstnej vianočnej kapustnici, o pupákoch, o vianočnom stromčeku, o teple domova a o našich blízkych. Vedeli sme, že toto tento rok nezažijeme a že to bude trochu iné. Ale poviem to hneď na začiatok – bolo to iné vzrúšo :). Ako sme už spomínali, tu v Peru sa slávia Vianoce 25.decembra. No my dvaja sme si ani nevedeli predstaviť, že by 24.december bol taky obyčajný deň ako ostatné. No veď nakoniec ani nebol.

Ešte pred raňajkami sa nás Pedro (náš veselý kamarát a pravá ruka Padreho) opýtal, či nechceme ísť s ním a Padrem do neďalekej komunity Huacawasi odslúžiť sv. omšu. V tejto komunite sa pred nedávnom  opravovala strecha kostola vďaka finančnej pomoci veriacich z Trnavy. Domáci sú veľmi vďační za túto pomoc. Sami by na to nevedeli nazbierať financie. Pôvodná strecha kostola bola len zo slamy a všetko vo vnútri bolo mokré a navlhnuté. Teraz aj keď pršalo boli sme v suchu.

      
Po príchode do upršaného Huacawasi  sme sa zoznámili s miestnymi obyvateľmi, z ktorých len málokto vedel po španielsky. Poobzerali sme sa po okolí, urobili si zopár vianočných fotografií a pripravili sa na sv. omšu. Postupne prichádzali domáci a pomaly sa zapĺňal malý kostolík. Všetci domáci boli oblečený v tradičných farebných krojoch a mali obuté len sandále. Celá sv. omša bola po kečuánsky a aj pesničky sa spievali po kečuánsky (iba málokedy sme sa vedeli zapojiť). Bolo to niečo nové pre nás. Kostolík je taký jednoduchý, že nemá ani len lavice na sedenie. Tak sa zatiaľ sedí len na zemi alebo na nejakých klátikoch. Ale aj na tom sa už pomaly pracuje. Spomínaní dobrodinci z Trnavy poslali po nás ďalšie peniaze na lavice. Martin pomeral kostolík a už urobil plán. Po svätej omši všetci dostali vianočný darček upečený v našej pekárni. Boli to len jednoduché dva rožky, ale vyčarili im na tvárach veľké úsmevy.

  

Nasledoval “slávnostný” obed v dome rodičov dvoch detí z casity. Na obed sa podávala polievka zo sliepky a zemiakov. A ako druhé boli prestreté zemiaky a cuy – peruánska špecialita morské prasiatko (presne to čo my na Slovensku poznáme ako domáce zvieratko). Dlho som sa odhodlávala k tomu, aby som ochutnala túto pochúťku. Ale celkom to bolo aj jedlé :) Aj keď predstavte si aké je “veľké” morské prasiatko… Keby sme sa mali najesť iba z toho, tak by to asi nestačilo.
  
 

cuy - špecialita z morského prasiatka

Po výdatnom obede sme sa vrátili do Lares. Padre s Pedrom išli navštíviť ďalšie komunity, kde okrem Vianoc slávili aj krsty. My dvaja sme už ostali doma v Lares, pretože sme si chceli pripraviť štedrú večeru. Ráno sa nám našťastie podarilo kúpiť si na miestnom trhu rybu na štedrú večeru. Kapustnicu sme nakoniec žiaľ nerobili. Povedali sme si, že nám postačí ryba s opečenými zemiakmi a broskyňovým kompótom. Veľmi sme sa tešili tomu, že sme spolu a že môžeme sláviť Vianoce :). Večer nás ešte čakala jedna sv. omša tu v Lares. Prišlo veľmi veľa ľudí a všetci spievali s veľkým nadšením a radosťou. Po tejto takmer polnočnej sv. omši (bolo totiž okolo 22:00) sa pred kostolom podávala horúca čokoláda a sladké pečivo. Je to tu tradícia v celom Peru, že sa pije čokoláda.     
 
Na druhý deň 25.decembra sme sa pripravovali na veľkú akciu. Tradičná fiesta pre deti z casity a ich rodičov. Okrem narodenia Ježiška sme slávili krsty a prvé prijímanie. Svätá omša bola opäť veľmi živá, radostná a kostol bol poriadne plný (aj napriek tomu, že začala asi o 1 a pol hodinu neskôr ako mala –ale to je tu úplne normálne). Veselo sa nám aj spievalo a hralo. Tá neznáma mini gitarka sa volá charango.
  
Po tom všetkom nasledovala veľká fiesta – čo znamenalo, že sme dobre najedli mäsa z lamy a potom si deti pripravili program pre rodičov a ostatných hostí. Boli to hlavne tradičné tance v krojoch a nechýbala ani scénka o narodení Ježiška po kečuánsky. 

jedna lama - naozaj vynikajúce :)

Fiesta sa skončila asi okolo o piatej poobede. My sme mali pre deti pripravené nejaké darčeky, ktoré sme mohli kúpiť vďaka zbierke. Deti sa veľmi potešili všetkým darčekom. Chlapci sa tešili z futbaliek, dievčatá zo šampónov, starší zo slovníkov, špunti sa tešili z malej gitary (na ktorej ich budem učiť hrať) a všetci z mega čokolády MERCI od pána Peciara. Spoločne sme si prečítali aj veľmi pekný list od Lenky, bývalej dobrovoľníčky z Trnavy.

rozbaľovanie darčekov

muchas gracias! 

Takže naše Vianoce boli trochu iné, nie ako tie doma. Ale stálo to za to :D A ešte jedna vec. Boli aj celkom krátke, pretože deti už 26.decembra museli ísť do školy, kvôli trojmesačnému štrajku učiteľov. Tak už fungujeme ako po iné dni.

bonusové foto :

koľko zvieratiek vidíš pred kostolom ;)

vôňa domova

s dievčatkom z Huacawasi
 

takto sa tu chodí