Ide sa do školy

Prázdniny sa pomaly, ale isto skončili. Deti sa nám vrátili po prázdninách trošku oddýchnuté, vychudnuté a plné energie. Na niektorých z nich badať, že trošku povyrástli, alebo viac dospeli a už sa s nimi aj inak rozpráva. Možno, že to je spôsobené tým, že aj naša španielčina sa dosť zlepšila od konca školského roku.

Aj keď som mal pocit, že začiatok školského roku sa bude naťahovať do nekonečna, lebo prvý marcový týždeň, keď deti prišli do casity sa neučilo, pretože všetci učitelia boli na školeniach. Tu v Peru od minulého roku prebieha veľká reforma školstva. Asi je na dosť nízkej úrovni a kompetentní si povedali, že do roku 2020 chcú zvýšiť úroveň na školách. Ale o tom napíšeme asi niekedy inokedy.

Tu v Lares máme jednu školku, jednu základnú školu a jedno kolégium. V casite sú deti od prvej triedy na základnej škole až po piatku triedu na kolégiu. Základná škola (primaria) má 6 ročníkov a kolégium (secundaria) je niečo ako naše gymnázium a má 5 ročníkov. V Lares máme len štátne školy takže sa za ne neplatí. Naopak rodičia dostávajú príspevky na deti ak ich deti chodia do školy. Je to akási motivácia pre rodičov, aby posielali deti do školy.

Počas našich prázdnin sme veľmi chceli navštíviť jazero Titicaca (najvyššie položené splavné jazero cca 3800 mnm), ale akosi sme sa nevedeli vymotať z Lares. Tak sme to už ani neriešili a nechali sme to tak. Veď ak sa nepodarí teraz tak možno niekedy inokedy. Ale posledný prázdninový týždeň sme boli veľmi milo prekvapení. Náš Padre Cayetano nás pozval na malý výlet s ním a ešte dvoma chalanmi z Casity do malého mestečka Chucuita blízko pri meste Puno a veľmi blízko pri jazere Titicaca. No úplne najsamlepšie na tom bolo, že sme išli do benediktínskeho kláštora, kam sme sa tiež chceli ísť niekedy pozrieť. Tu v Peru pred niekoľkými rokmi založili belgickí benediktíni benediktínsky kláštor s tým, že budú pozývať Peruáncov k rehoľnému životu. Niekoľko rokov sa o to pokúšali dvaja bratia benediktíni. Časom však zistili, že Peru je veľmi odlišný svet a že nieje pripravený na život aký žijú benediktíni. Tak teraz tento kláštor funguje iba ako miesto, kde môžeš prežiť nejaký čas a dozvedieť sa niečo viac o ich živote. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, pretože môj strýko je benediktín :) Mali sme možnosť trochu spoznať toto miesto a niekoľko dní sa prebúdzať pri jazere Titicaca. Zažili sme krásne rána v kaplnke a pri východe slnka sme spievali žalmy. No proste nádhera a nezabudnuteľný zážitok. Na tomto mieste kde sme najviac času trávili modlitbou sme mysleli na vás všetkých. Na našich blízkych, ktorí nám veľmi chýbajú. Na našich priateľov a známych a na všetkých, ktorí na nás myslia. A samozrejme za našu misiu a predovšetkým deti z Lares. Aby sme vedeli byť pre nich rodina, priatelia a aby sme im vedeli pomôcť s čím je treba.  

Martin umýva auto pred cestou

Juliaca - mesto, ktoré nám naháňalo strach

ulica v Juliace

tehlové, nedostavané domy s trčiacimi roxormi sú typické pre Peru

Teraz už začína ten čas, keď sa cez týždeň ani nezastavíme. S deťmi začíname deň modlitbou o 6:15 v našej kaplnke. Keď sme prišli v decembri tak ranná modlitba vyzerala tak, že jeden chalan čítal zo sv.písma asi pol hodinu a potom sa počúvala “nejaká” vážna hudba. Videli sme, že skoro nik tomu čo sa číta a počúva nerozumie. Preto sú odteraz naše ranné modlitby sprevádzané spevom detí s gitarou, vlastnými modlitbami, prosbami, čítaním evanjelia alebo životopisu svätých s malým vysvetlením. Je to také živšie a aj deťom sa to viac páči. Okrem toho sme začali s deťmi stretká ja s tými menšími a Martin so staršími. A založili sme už aj zbor :) je to megazbor 60 ľudí zatiaľ len s jednou gitarou, ale už aj na tom sa pracuje. Tento týždeň začíname nové kurzy. Martin ide doučovať matematiku, fyziku, angličtinu a informatiku. Ja sa idem venovať budúcim gitaristom a klaviristom. Popri tých všetkých aktivitách, ktoré sme si naplánovali chceme byť pre decká hlavne oporou.



Už sa nám podarilo aj osláviť narodeniny niekoľkých oslávencov. Prvé sme oslavovali ešte v januári a druhé tento týždeň po prázdninách. Vďaka peniazom zo Slovenska deti dostanú vždy malý darček (jednu čokoládku) a pre všetkých niečo dobré pripravíme. Naposledy to bol vynikajúci čokoládový puding. Tak ešte raz veľká vďaka za podporu :)

Naša Katka má aj nový účes po dlhom čase. A ved si aj pri tom vytrpela chúďatko :) Ale hlavne, že všetci okolo mali z jej umelých vlasov náramnú radosť. Dokonca boli sľúbené aj pre pannu Máriu :) Len som si nie istý či panna Mária bola ryšavá :)